♣ ♣ ♣


ODKIAĽ SME 3


  Pokračovanie vedeckej úvahy o tom, odkiaľ sme, kam smerujeme --  
  ako ďaleko sa v pochopení vesmíru dostaneme, ako dlho tu budeme 


PREDOŠLÉ ČASTI TU :  ODKIAĽ SME 1,2




HUBBLOVO ULTRA HLBOKÉ POLE - tak nazývame historický záber z Hubblovho teleskopu, pretože na ňom zachytil neuveriteľne vzdialené galaxie, od 3 do 12 miliárd svetelných rokov,čo je doba, pred ktorou sa svetelné lúče z nich vydali k nám. Dnes už ani nemusia existovať ,to je práve fascinujúce, že vidíme hlboko do minulosti. Na tomto jedinom zábere sú miliardy miliárd hviezd a útvarov, čo nabáda k myšlienke, akí sme malí a nemobilní.Vesmír je tak obrovský, že i svetlu trvá miliardy rokov, než k nám dorazí. Vedecký predpoklad na základe dokázaných meraní je, že niektoré najvzdialenejšie lúče k nám nikdy nedorazia, pretože vesmír sa rozširuje. Práve podľa objavu Edwina Hubbla sa jedenotlivé galaxie vzďaľujú od seba obrovskou rýchlosťou, pôsobením nie príliš objasnenej tmavej hmoty.

Takže i rýchlosť svetla 300 000 km/s je z hľadiska vesmíru pomalá. Z teórie relativity, ktorej platnosť sa zatiaľ potvrdzuje v každom ohľade a výskume, pritom vyplýva, že človek nikdy nedosiahne rýchlosť svetla, ani raketa, či akékoľvek hmotné teleso. Čo i len náznak hmotnosti bráni dosiahnúť túto rýchlosť, pretože jej tiaž by stúpala spolu s rýchlosťou a nakoniec na dosiahnutie rýchlosti svetla by podľa vzorca E=mc  bolo potrebné nekonečné množstvo energie. Váha takého objektu by dosahovala tiež nekonečnú hodnotu, čo by neprežil žiadny živý organizmus. Teórie o vytvorení Červiej diery po deformácii časopriestoru, ktorou by sa dalo skrátene cestovať, sú z oblasti fantázie. /Aspoň zatiaľ /
Zdá sa , že sa budeme musieť uspokojiť iba s pozorovaním veľkých diaľok a cestovaním kúsok za roh. /vo vesmírnej mierke /
Napriek tomu sa podarilo za pomoci vedy a najmodernejších technických prostriedkov objaviť neuveriťeľné veci vo vesmíre a pozorovať javy, ktorým nie vždy rozumieme.


Najdôležitejšie pre ľudstvo bude, či dokáže tieto poznatky a pozorovania využiť na udržanie životných podmienok pre seba. Kľúčom k tomu môže byť analyzovanie a snaha pochopiť ohromujúce zvláštnosti, ktoré objavujeme hlavne pomocou Hubblovho ďalekohľadu. Jedným z takýchto prekvapení je dosiaľ najväčšia pozorovaná hviezda vo vesmíre  HR 5171 A  Obrovské žlté teleso leží v súhvezdí Kentaur 12 000 svet. rokov od zeme. Žiari asi miliónkrát jasnejšie ako naše slnko. V skutočnosti ide o dvojhviezdu, ako to často v prípade hviezd býva, ale jej dvojička je tak blízko, že sa takmer dotýkajú. Také Slnko nevydrží tak dlho ako to naše, pretože svoje jadrové palivo spotrebuje oveľa rýchlejšie, približne za 3 - 5 MLD rokov.

Našou výhodou je stredne veľké slnko, ale základ nášho šťastia spočíva v tom, že sa nachádzame v okrajovom ramene Mliečnej dráhy, relatívne kľudnej, aspoň zatiaľ. Nešťastím je, že si tonedokážeme vážiť a výdatne pracujeme na znehotnotení a postupnom zničení tohto nášho vo Vesmíre ojedinelého prostredia. Pri sústavnom vypúšťaní exhalátov do ovzdušia, čím sa dramaticky zvyšuje skleníkový efekt Zeme, nám môže byť nebezpečné aj naše relatívne pokojné Slnko.

Aké extrémne podmienky môžu vzniknúť na planéte dokazuje jedna z najbližších inoslnečných susedov planéta  HD 189733b  /Na obr./ Je veľká ako Jupiter a obieha svoje Slnko veľmi blízko, takže teplota je na nej až 1800 °C, na pologuli stále obrátenej k Slnku. Najzaujímavejšiu hodnotu však získali vedci z prúdenia v atmosfére. Z dennej na nočnú pologuľu tam vanú vetry rýchlosťou 7200 km/h, čo je viac ako sedemnásobok rýchlosti zvuku. Na Zemi boli namerané najväčšie hodnoty vetra okolo 360 km/h.

Ide o kobaltovomodrú planétu, pravdepodobne sa v jej atmosfére nachádzajú kremičitany. Najbližšia cudzia planéta pre život nášho typu teda rozhodne podmienky nemá. Že chemicko-fyzikálne javy určujú podmienky vo vesmíre, to dokazuje iná pozorovaná planéta   Beta Pictoris b  krúžiaca okolo 2x väčšej hviezdy než Slnko a vzdialenej len 63 svetelných rokov od Zeme. Rýchlosť jej rotácie dosahuje 100 000 km/h, preto tam deň trvá len 8 hodín pozemských. V porovnaní Zem sa točí okolo svojej osi iba rýchlosťou 1700 km/h. Beta Pictoris je väčšia a hmotnejšia než Jupiter a to je zrejme dôvod závratnej rotácie. Naviac jej vzdialenosť od hviezdy miestami prekračuje 8-násobok vzdialenosti Zeme od Slnka. Teplota na planéte má teda značné výkyvy . Že naše trvalé pozemské hodnoty vo vesmíre nič neznamenajú, nám dokazuje exoplanétka Kepler 70b, na ktorej rok trvá 4,2 hodiny. Za takú krátku dobu obehne svoju hviezdu.

Pomerne novoobjavená exoplanétka   KEPLER 78b  vzdialená 400 sv. rokov od Zeme, je výnimočná z viacero hľadísk. Rok tam trvá len 8,5 hodiny, tak rýchlo krúži okolo svojej hviezdy, ale ukrýva ešte väčšiu záhadu. Planéta je tak blízko hviezdy, že je takmer nemožné, aby tam vznikla. V tých miestach sa totiž pohybovala spomínaná hviezda, ktorá bola v mladosti oveľa väčšia. Vo vnútri hviezdy planéta vzniknúť nemôže a príchod osamelej planéty z vonku je málo pravdepodobný, je tam dosť husté planetárne zoskupenie. Pohybuje sa asi 40x bližšie ako Merkúr od svojej hviezdy, čo je vôbec najkratšia vzdialenosť planéty a hviezdy, akú sa doteraz podarilo objaviť. Aj preto na Kepleri 78b teplota presahuje 2400°C. Podľa vedcov bude v krátkej dobe pohltená svojou hviezdou.

Jej silná gravitácia ju začne trhať na kusy a postupne zmizne v útrobách tejto hviezdy. Zaujímavé bolo zistenie, že hustota planéty Kepler 78b je podobná Zemi. Za predpokladu, že ju tvorí kameň a železo by to mohol byť nepriamy dôkaz, že planéty so zložením ako Zem existujú. V iných sústavách a galaxiách sú trilióny a trilióny planét, takže je vysoko pravdepodobné, že niekde je aj taká ako Zem, s podmienkami na život. Vzdialené planéty sa veľmi ťažko hľadajú, pretože nevyžarujú takmer žiadne svetlo. Ich objavy sa dejú na základe pozorovania poklesu svietivosti Sĺnk, v momente, keď ich obiehajú hviezdy z pozorovanej strany a všetky merania hodnôt hviezd a planét idú cez svetelné spektrum.

Z hľadiska veľkosti Vesmíru, ktorú mimochodom tiež nepoznáme, sme ešte nikde neboli a nikam ďalej nedovideli, preto môžeme veci len predpokladať. Posúva nás k tomu aj objav okolo druhej najbližšej hviezdy po Proxime Centauri, necelých 12 svet. rokov vzdialenej hviezdy   TAU CETI  ktorú obieha 5 planét v rôznych vzdialenostiach i veľkostiach. Jedna z nich pomenovaná  HD 10700e   sa nachádza v takzvanej obývateľnej zóne.



Teoreticky by na nej mohla byť voda v kvapalnom skupenstve. Je asi 5x hmotnejšia ako Zem, ale zo všetkých pozorovaných exoplanét, kandidátov na možné životné podmienky, je najmenšia a najpodobnejšia Zemi. Hlavne polohou je pre nás zaujímavá. Jej hviezda, spomínaná TAU CETI je o 1 mld rokov staršia a menej svietivá ako naše Slnko.Podobnosť s našou slnečnou sústavou je aj v rozmiestnení planét, ktoré takto obiehajú svoje slnko od 14 po 640 dní. U nás najbližší k slnku Merkúr to zvládne za 88 dní.



Dosiaľ najzaujímavejšia planéta, aká bola objavená je   TrES-2b  /na obr./ vzdialená 750 svet. rokov od Zeme a je úplne čierna. Obieha blízko svojej hviezdy, ale odráža len 0,04 % svetla, ktoré na ňu dopadá. Vedci si zatiaľ nevedia vysvetliť túto záhadu. Má takú schopnosť pohltiť svetlo, akú nedokáže napodobniť na Zemi žiadna známa chemikália. Teplota je tam okolo 1000°C a v atmosfére sú pary Sodíka, Draslíka alebo oxydy Titánia. Ani tie však neobjasňujú dôvod pre úplne čiernu planétu. I napriek tej černi presvitajú črvené škvrny, ktoré budia dojem žeravých uhlíkov v pahrebe. Aj takáto úplne zalokovaná môže byť planéta, prípadne sa na ňu môže zmeniť vonkajšími vplyvmi relatívne zdravá planéta, kdekoľvek vo Vesmíre.
Pri hľadaní Zemi podobných planét vedci pozorovali hviezdu  KEPLER 138  , vzdialenej od Zeme 200 svet. rokov s trojicou exoplanét, z ktorých jedna  KEPLER 138b  sa tiež nachádza v obývateľnej zóne. Veľkosťou je ako Mars a merania potvrdili jej skalnatý povrch, ikeď odlišnosti tam sú, hlavne hmotnosť je oveľa nižšia, asi desatina Zeme. Doterajšie poznanie nás vedie k tomu, že len malé a stredné planéty sa blížia k podmienkam vhodným pre život.

FORMALHAUT b - Bludný Holanďan ; Je alebo nie je ?

 
  Formalhaut b   je exoplanéta veľmi diskutabilná. Najprv ju vedci objavili a potom záhadne zmizla. Snímky zhotovil Hubblov teleskop ako planéty vzdialenej 25 svetel. rokov, hmotnejšej ako Jupiter a obiehajúcej hviezdu Formalhaut. V celom tomto súhvezdí RÝB sa nachádza obrovský prachový pás, niečo nezvyčajné, čo pravdepodobne skrýva viac planét. Isté je, že Formalhaut b dlhú dobu nebol pre ďalekohľady viditeľný až ho zastihol Hubblov teleskop. Napokon sa potvrdilo, že existujú 3 planéty, všetky väčšie než Jupiter , obiehajúce okolo hviezdy, ktorá je 2x väčšia od Slnka a 16x svietivejšia. Prachový pás nesiaha až tesne k planétam, má ostré hranice, ale životné prostredie na nich určite nebude.


/Na obr./ je typický príklad konca životnosti jedného slnka. Stal sa zneho červený obor a požiera planéty svojej sústavy. Ide o hviezdu  COROT 2  , ktorá sa zväčšila až do veľkosti červeného obra. Jej obežná planéta   COROT 2a  je už tak blízko svojej hviezdy, že sa z nej odparujú obrovské množstvá materiálu, vplyvom enormne vysokej teploty. Nakoniec hviezda celú planétu skonzumuje. Až sa stane COROT 2 geofyzikálne nestabilná, v zlomku sekundy príde k výbuchu supernovy a stane sa z nej pomerne chladný biely trpaslík. Svoje vonkajšie vrstvy prudko odmrští milióny km do Vesmíru. Sú to vstvy z ťažších prvkov ako Síra, Kremík, Kyslík,Horčík, Neón, Železo. Tie sa stanú stavebnými prvkami pre nové planéty alebo mesiace. Tak sa rodí život vo veľkom Vesmíre.

Podobný osud čaká aj našu Zem, len nie je jasné, či sa Slnko nafúkne až k nám a pohltí nás, alebo nás tesne minie. Každopádne už dlho predtým skončí akýkoľvek život na Zemi, oceány a všetka voda sa vyparia a to isté sa stane s našou atmosférou. Zostane len pustý povrch z prachu a kamenia./Samozrejme, ak do tej doby bude Zem ešte existovať/ Približne takto zasa končí život vo veľkom Vesmíre.


 

  Venuša   je druhá planéta našej slnečnej sústavy, veľkosťou podobná Zemi, niekedy nazývaná sesterskou, o niečo bližšie k Slnku obiehajúca po úplne kruhovej dráhe. A predsa je diametrálne odlišná od Zeme. Jej zvláštnosťou je opačná rotácia okolo svojej osi. Vzhľadom na to Slnko tam vychádza na západe a zapadá na východe z nášho pohľadu. Pritom sa otáča najpomalšie zo všetkých planét našej sústavy. Jej najdlhší deň trvá 243 pozemských dní. Prečo sa podobná planéta vyvinula tak odlišne ? Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená hlavne oxydom uhličitým ,dusíkom, vodnými molekulami, kyslíkom a sírou, čo vytvára mimoriadny skleníkový efekt. Z toho dôvodu sa tam teploty pohybujú od 400 - 500°C a to vylučuje akékoľvek životné podmienky. Táto veľmi hustá atmosféra siaha až do výšky 70 km, čoho dôsledkom je obrovský tlak na povrchu planéty, asi ako na Zemi vo vode v hĺbke 1,5 km. V horných vrstvách mrakov vanú silné vetry 360 km/h, ktoré rozvádzajú teplo po celej planéte. Celý hrubý mrak oxydu je absolútne nepriehľadný, možné sú len radarové snímky sond. Tých už bolo niekoľko desiatok a prvé dokonca rozlámal tlak vo výške ešte 18 km. Niet divu! Tie ďaľšie namerali tlak dokonca až 100 atmosfér./10 MPa/ Niektoré Venery aj pristáli, ale po 2 hodinách sa odmlčali, vplyvom mimoriadne drsných podmienok. Na povrchu je teda dokonale zamračené, veľmi horúco a prší kyselina sírová. Vo výške nad 35 km je zasa v mrakoch teplota okolo -40°C. Aby to bolo ešte horšie, Venuša nemá vlastné magnetické pole, nič teda nebráni prieniku smrtiacej radiácie zo Slnka. Je vulkanicky aktívna, povrch má pokrytý lávou. Na povrchu planéty vanie iba slabý vietor 2 - 5 km/h, lenže pre prípadných kozmonautov by bol mimoriadne ťažkou skúškou. Hustá atmosféra pôsobí veľmi silne na prekážky aj pri slabom vetre. Vedie nás to k otázke : Prečo predpokladaná sestra Zeme podobná vekom i zložením je tak ďaleko od života ? Nič nám to nesignalizuje ? Stačí predsa tak málo a môže vzniknúť aj druhá Venuša. Stačí napríklad zvýšiť dávku oxydu uhličitého do atmosféry na nekontrolované hodnoty alebo zničiť ozónovú vrstvu a sestry si budú nielen podobné. Prognóza histórie ukazuje, že to tak bude. Človek sa s človekom nikdy nedohodne. Má veľkú slabinu. Pudovo dokazovať vlastné ego.


VZDIALENÉ GALAXIE


VESMÍRNA   ODYSEA


KTO JE TO ČLOVEK ?


  ÚVOD  


   © Eugen Dolák


    email   doeug@outlook.com